Oheň. Román o romániku vydaný v edícii Short s podtitulom „Krátke texty na dlhú cestu cestu.“ Čo by mohlo evokovať ľahké čítanie na cestu do vlaku, pričom v momente, ako človek vystúpi, na knihu zabudne. Ale keďže to vydali v Inaque, také jednoduché to nebude.
V mojom prípade sedí len vlak.
Takto, nie som veľmi fanúšik „ľahkého čítania“ trebárs na dovolenku, na leto, na cestu. Nemyslím kníh takto promovaných, ale ten koncept samotný… Veď kedy inokedy má človek dumať nad Jungovou Odpoveďou na Jóba, ak nie v čase, keď nie je zaplavený penou dní? Ale to je vlastne jedno, Ohňa od Marie Pourchet sa to netýka.
S Ohňom nesúvisí ani fakt, že E-Mantra vydal nový album, pokračuje v Driftingu a celé je to rozjímavé, dojímavé a energické zároveň. Niečo ako popíjanie čerstvého puer-hu. A pri Diogenes Searching for a honest man mi temer vyhŕkli slzy do očí, také sladké to je. Dôvod, prečo to spomínam je, že mi to hrá pri písaní tohto textu a aj preto, aby som to mal zaznamenané a uložené aj niekde inde než v efemérnom nekončiacom „streame“ kdesi na Spotify. Umenie si to predsa zaslúži!
Horí, oheň, horí
No, späť do plameňov. Maria Pourchet nás zoznamuje s Laure, ktorej sa v štyridsiatke zdá, že celý jej život „nie je súhrn jej túžob, ale výsledok úsilia a kompromisov.“ Ten súhrn spočíva v dvoch deťoch, manželovi a asi v pohode práci na univerzite.
No. Nechcem tu nikoho z ničoho podozrievať, ale podľa môjho skromného názoru anotácia dosť zavádza. Z prečítaného mi totiž vychádza, že Laurin život nie je výsledok nejakého jej úsilia, on sa jej totiž tak akosi prihodil. Ešte aj tá prvá dcéra, nemanželská, výsledok „poryvu vetra“, otec neznámy. Potom prišiel manžel a s ním aký taký poriadok, síce nič, čoby sa čo i len približovalo k istote s adjektívom ontologická, ale dáko bolo, dáko bude a asi v zásade aj dobre, veď to väčšine populácie stačí, tak aj Laure by mohla byť spokojná. Chvíľu.
No, potom je tu päťdesiatnik Clément, starý mládenec so psom, ktorý si môže hocičo hocikde, lebo je vcelku bohatý, ale inak je to muž s malým m, veď opäť si pomôžme zadnou stranou obálky, porazený/ obeť krízy maskulinity vo svete, kde sa ľudia „ešte nespamätali z vojny proti mužskej nadvláde“.
-Nebol som pripravený.
-To by si nebol nikdy.
Skrátka, Clément bol v tej vojne medzi prvými, kto dezertoval.
A teda vzplanie „oheň“, rád by som napísal, že vášne a lásky, ktorá za zradu stojí. Ale už úvodná scéna, stretnutie v reštaurácii, predznamenáva, aký vzťah to bude. Nedorozumenia, nepochopenia, dobýjanie na jednej strane, ostentatívna ľahostajnosť na strane druhej, overthinking tam i tam, no utrpenie a trapas v jednom. Keď už sa niekto do nevery púšťa, tak aspoň spočiatku by človek čakal dopamínu kopec, oxytocínu lopatou, ale tu je to útrpné a bolestivé, až si človek praje, nech sa im to prevalí čo najskôr. Je to oheň, ktorý ničí už od začiatku. (Vzdialene mi to pripomenulo Sladký život od Jany Micenkovej, všetko už malo byť predsa krásne, a nič.)
Odstrčí tanier, roztiahne tie dotieravé ruky a ty pochopíš. Primitívnou rečou tela sa na teba vrhá.
Buď to, alebo dostal kŕč..
Ešte aj prvý pohlavný styk sa skončí fiaskom.
No, a ako sa s neverou vyrovnávajú? Laure zisťuje, aké prosté je klamať, aké jednoduché je vyvliekať sa zo spletitých nejasností čoby dôsledkov klamstiev spontánnych, nepremyslených. O to väčšie je, samozrejme, prekvapenie, keď sa jej na to príde. Veď akoby to v takom románe bolo, aj dáky prúser, pardon, konflikt a katastrofu potrebujeme. Na to netreba ani „spoiler alert“.
Prestaň plakať, Laure, že tvoja rodina spáchala samovraždu.
Mimochodom, tu som azda jediný raz zmraštil čelo, lebo sa mi javí, že to bola skôr vražda, pričom vrahom sa stala Laure aj s pár komplicmi, ale som ochotný priznať si, že sa tu púšťam na tenký ľad moralizovania.
Pokročme radšej ďalej. Čiže nevera sa prevalí, nejako sa to vyvŕbi, u Laure aj celkom očakávane (rozvod, striedavá starostlivosť, sťahovanie…), u Clémenta veruže bizarne (prečítajte si, toto naozaj vyzdradiť nechcem, len naznačím, že to má tiež čosi s, prekvapenie, ohňom).
Horí, horí, o čom horí?
A teda, je to naozaj dobrý text. Dobre sa to číta, odsýpa to, pritom ale tie vety sú… no neraz sa človek pristaví, pousmeje, uznanlivo pritaká, aj by si čosi podčiarkol, pričom tam nie je nič prvoplánovo gnómické, nikomu nič nevnucuje.
Aj postavy, hoci sa neraz správajú iracionálne, hlúpo, trápne, až som si ťukal na čelo, ale nie preto, žeby som si navrával, že takto by sa to nestalo, ale preto, že skrátka inak nemohli, a ja to Laure aj Clémentovi verím. Úplne. Pomohli tomu rozprávači. V prípade Laure si autorka zvolila druhú osobu singuláru, ktorá opisuje, čo robí, prečo to robí, zavše aj hodnotí a občas pustí k slovu Laurinu matku a starkú. Tie jej dávajú celkom zabrať. Pracovne som si tohto rozprávača nazval Svedomie.
Clément zase rozpráva v Ich-forme, a vlastne nerozpráva, on pomyselne píše, píše listy svojmu psovi. V nich sa tiež vyskytuje matka, a že mu teda dáva zabrať…
Zabijem svojho miláčika, matka si myslí, že je to dobre.
Čím sa dostávame k momentu, ktorý vo mne celkom zarezonoval. Oboch milencov totiž spája jedna vec: absencia otca v ich životoch. Akoby aj ten ich vzťah bol o hľadaní v tom druhom ten otcovský princíp, keď Laure hľadá nielen nehu, ale aj istotu, oporu.
A Clémentovi zase chýba niekto, kto by ho to naučil dávať, kto by mu bol príkladom, ale čo má neborák robiť, keď samému sa mu toho nedostávalo. A tak to aj vyzerá.
Po tvojom boku je dnes večer muž tvojho života, ktorý ťa cestou zo šatne na vaše miesta nepobozkal a rozprával sa s tebou o svojom psovi, zatiaľ čo ty si chcela hovoriť o dcére.
V tomto kontexte už ani neprekvapí, že ten pes sa volá Otecko.
A všeličo by sa ešte dalo, o tej vojne proti patriarchátu, o byrokracii v akademickom prostredí, o falošných maskách ekonomicky výkonnej triedy… Ale už sa mi nechce. Vrstiev veľa, času málu.
Už len dodám, že som možno prezrel a pochopil ten „claim“ o krátkych knihách na dlhé cesty. Že človek rýchlo prečíta, ale dlho premýšľa. A také Knihobôľ rád.
Ak sa vám text páčil, môžete Knihobôľa sledovať na Instagrame, alebo na Facebooku.
Oheň (Feu)
Autorka: Maria Pourchet
Preklad: Kamila Laudová
Vydal: Inaque 2023