Človek sa musí občas opiť, aby naďabil na niečo zásadné, niečo, čo by za iných okolností triezve rácio prehliadlo. Tak i ja, po akejsi bujarej oslave v snahe prebiť hlavybôľ, vytrmácal som sa do mesta. I vtiahlo ma to do antikvariátu. Vrávoral som medzi regálmi, mútnym pohľadom hanil chrbáty kníh, keď tu zrazu: Kámen a bolest. Ó áno, názov, čo vystihol aktuálny bôľ, hlavybôľ, schmatol som tú knihu, sadol do kresla a…
… v ten moment som vytriezvel. V tú chvíľu som sa začal dojímať a dojímam sa doteraz. Nie, toto nie je recenzia, toto je óda, chválospev na Karla Schulza, vraj plagiátora a vraj osočovateľa cirkvi, a jeho opus magnum, nedokončené veľdielo Kámen a bolest.
Pokračovať v čítaní „Kámen a bolest ako cesta ku kráse. Nad románom Karla Schulza“